Najstaršia písomná zmienka o pltníctve na Dunajci je z roku 1708, kedy sa kňaz a cestovateľ Daniel Krman plavil na plti po rieke Dunajec až na breh Baltického mora. Avšak už oveľa skôr sa Dunajec využíval ako dopravná tepna a na drevených pltiach sa vozil k Baltiku tovar, ako aj samotné drevo z ktorých boli plte vyrobené. Už niekde od roku 1865 sa po Dunajci plavili rôzni turisti a kúpeľní hostia a pltníctvo sa začalo formovať do podoby akej ho poznáme dnes.
Každý pltník má na hlave goralsky klobúk „Kapeľus“ na ktorom má mušličky ktoré pochádzajú z mora. Každý pltník ktorý splavil až k Baltiku si mohol na klobúk pripnúť jednu mušličku. Čím ich mal viac tým bol viac vážený medzi pltníkmi a tak aj rástol v hierarchii pltníkov.
Ako a prečo ste sa dostal k Pltníctvu ?
Vyrastal som v Pieninách obklopený nádhernou prírodou ku ktorej som si vďaka rodičom a starej mame vybudoval silný vzťah. Môj otec už mnoho rokov prevádzkuje penzión s reštauráciou v Pieninách. Moje prvé brigády samozrejme smerovali tu a do Červeného Kláštora. Bol som s prácou v cestovnom ruchu a životom pltníka v úzkom kontakte už od útleho detstva. Rozhodol som sa vyštudovať právo, no táto práca a jej začiatky mi neprinášali finančné, ani duševné uspokojenie. Od tmy do tmy som bol zavalený spismi s ľudskými problémami v miestnosti 5x4m. Okrem víkendov som nemal žiadny voľný čas na moje hobby – pobyt pri vode, v lese, snowboard, rafting, fotografovanie a tiež som si časom túžil založiť rodinu. S príchodom nasledujúceho leta padlo rozhodnutie, že ukončím svoju právnickú „kariéru“ a tak sa z hobby stala aj práca. No neľutujem ani školy, ani právnickej praxe. Zo všetkého som si odniesol kopec skúsenosti aj vedomostí, ktoré mi pomáhajú do teraz.
Opíšte nám, ako vyzerá bežné ráno v pltníkovom živote počas sezóny ?
Bežný deň pltníka v práci začína spoločnou kávičkou na brehu Dunajca s ďalšími pltníkmi okolo 8 hodiny. Po spoločnej porade, si rozoberieme objednávky na konkrétny deň a zrátame si koľko môžeme urobiť splavov – vzhľadom na počasie a hladinu vody. V Kláštore disponujeme 30 pltníckymi súpravami. Po tomto sčítaní si pltnici idú zviazať a pripraviť svoje drevené plťky, čo im zaberie zhruba 15 min.
Ako treba plť pripraviť na splav a ako dlho trvá samotné splavovanie ?
Plte sa vpredu aj vzadu viažu pevným horolezeckým lanom. Každá plť sa skladá z piatich samostatných článkov ktoré treba dať do kopy. Čelo zviazanej plte sa v vyzdobí smrekovou čačinou ktorá slúži aj ako vlnolam. Pripravia sa lavičky pre turistov, ďalej povinná výbava ako sú plávajúce vesty, plávacie kolesá a náhradné šprice pre pltníkov.
Samotný splav trvá od vyplávania z prístavu 1 a pol až 2 hodiny, časovú dĺžku vždy ovplyvňuje výška vodnej hladiny. Splavujeme úsek dlhý 10 km pričom z toho 9km sa plavíme Pieninským národným parkom. Celá príprava, samotný splav a preprava pltí naspäť do prístavu trvá od 2 a pol až 3 hodiny. Tiež sa niekedy jednoducho nedá ísť splavovať. Zlé počasie a vysoká hladina Dunajca to nedovoľuje.
Kde sa plte vyrábajú a z akého sú dreva ?
Plte si vyrábame svojpomocne spolu s našim partnerom. Musíme dodržať všetky bezpečnostné kritéria, aby takáto plť mohla ísť na vodu a slúžila na prevoz turistov.
S drevom je najväčší problém, keďže lesy a stromy ktoré potrebujeme na výrobu sú už vyťažené. Nejaké zásoby ešte máme z našich lesov, no budeme musieť drevo začať dovážať zrejme až z Čiech, či Nemecka. Ide o smrekové drevo. Skúšala sa aj jedla ale ta je príliš ťažká a ľahko praská.
Ja mám vlastnoručne vyrobenú klasickú drevenú plť z topoľového dreva po vzore pltí, ktoré sa po Dunajci plavili ešte v 50. rokoch 20 str. Je to dlabaná plť z jedného kusu kmeňa Topoľa bieleho.
Ako dlho vydrží plť, treba ich často meniť ? Čím sa ošetrujú plte ?
Životnosť plte sa nedá presne určiť. Na životnosť plte vplýva viacero faktorov. No najdôležitejší faktor je posádka ktorá riadi danú plť. Starší, skúsení pltnici ktorí majú odjazdených aj 40 sezón na Dunajci a o tu svoju plť sa každodenné starajú tak vydrží aj 7-8rokov. Rekord drží jeden z najskúsenejších pltníkov, ktorý už bohužiaľ nebrázdi prúdy Dunajca. Volal sa „Jašek“ a jemu plťka vydržala rekordných 12rokov.
Samozrejme aj správne dodržaný technický postup pri výrobe, použité drevo a materiály sú veľmi dôležité a výrazne vplývajú aj na životnosť plte. Plť sa v priebehu sezóny ošetruje podľa potreby, no každý rok pred sezónou sa robí komplexná obhliadka plti, tiež následne všetky potrebné úkony a údržba tak, aby spĺňala technický stav vhodný ku splavu s turistami.
Každá plť má svoj technický preukaz, registračné číslo a povinnú výbavu. Temer každá plť sa pred novou sezónou vybrúsi a nalakuje, zalepia sa praskliny ktoré vznikli počas zimnej odstávky, ošetrí sa fermežou, dotiahnu sa šrúby a skontroluje sa ich stav.
Tiež ste krajinársky fotograf a vaše fotografie sa často využívajú v propagácii Červeného Kláštora a Pienin.
Krajinárska fotografia sa stala mojou ďalšou záľubou, keďže som ako dieťa, študent a potom už ako dospelý muž trávil veľa času v prírode. V tak nádhernom prostredí akými sú Pieniny, je podľa môjho názoru hriech nezvečniť niektoré miesta. Výhľady z vrcholou národného parku a tiež objekty historickej architektúry musíte jednoducho zachytiť a podeliť sa o tieto krásne momenty. Z mojich fotiek sa najprv stávali pozadia, neskôr spomienkové pohľadnice pre turistov a dnes sa tlačia magnetky a suveníry, obrazy, sklenené zásteny do kúpeľní a kuchýň, veľké reklamné pútače, tvoria sa galérie v cestovnom ruchu a podobne.
Ako ovplyvnila váš život, záľuby a pltníctvo pandémia ?
V roku 2020 sme spustili pltnícku sezónu 8.maja s veľkými obmedzeniami. Splavovali sme len kvôli tomu, aby sme dali našim pltníkom prácu, inak to nemalo žiadny ekonomický zmysel pre majiteľov. Sezóna v podstate trvala 2 mesiace počas letných prázdnin a trošku sa jazdilo aj v septembri, tým to skončilo. Takže sme reálne robili 4 mesiace. Len tak prežívame a hľadáme si iné aktivity v rámci obmedzení. Verím že sezóna v lete 2021 bude lepšia a že sa aspoň o kúsok predlží, pretože uspokojiť všetkých našich klientov len počas dvoch mesiacov je absolútne nemožné. Je to krásna, ale zároveň veľmi náročná práca hlavne v čase pandémie.
Čo sa týka fotenia, je to úplný opak. Turistické chodníky sú prázdne. Chodník ktorý sa tiahne popri rieke Dunajec ročne navštívi odhadom aj pol milióna ľudí vrátane Poliakov, ktorých je drvivá väčšina. Chodník a areál s výhľadom na 3 koruny dnes zíva prázdnotou. Ja najradšej fotím východy a západy slnka. Vtedy som tam 99% sám a sú to úžasné pocity, keď vnímam len moment tu a teraz. Keď sa začína brieždiť a prvé lúče sa oprú o zasnežené tatry, je to pre mňa neopísateľný pocit a musíte si to vyskúšať. Samozrejme, takéto počasie mi nevyjde vždy. Za jednou fotkou zo Sokolice som šiel na východ 7x a aj keď vznikli pekné fotky, svoj vysnívaný záber som ani raz netrafil.
Pieniny sa nachádzajú v tak úžasnom mieste že okrem mora tu máme azda všetko. Mame tu nádhernú a čistú rieku Dunajec, čistý vzduch, hrady, zámky, kláštor, veľkú priehradu, vodné športy, ľahkú ale aj vysokohorskú turistiku, krásne cyklotrasy.
S veľkou radosťou Vás pozývame stráviť tieto neopakovateľne momenty a zážitky v našich jedinečných Pieninách. V penzióne Pltník okrem splavu zabezpečujú pod jednou strechou aj ubytovanie v penzióne a chalupách, reštauráciu, goralskú kolibu, požičovňu raftov a bicyklov, odvoz po splave.
www.penzionpltnik.sk
059 06 Červený Kláštor
0915 890 937 / info@penzionpltnik.sk
Fotografie sú chránené autorským zákonom. Fotografie sú výslovne majetkom JUDr. Ladislava Hrivka. Kopírovanie, preberanie, šírenie, či iné sprístupnenie tohto obsahu, prípadne jeho časti, je bez predchádzajúceho súhlasu prísne zakázané.
